Úvodom

Fuchsie sa v mojej mysli spájajú so spomienkami z detstva. Obdivovala som kvietky ktoré pestovala moja stará mama a ktoré volala sukničky.
Vtedy som samozrejme nevedela, že ich správny názov je Fuchsie. Starý otec pracoval ako záhradník na Haličskom zámku a fuchsie sa nejakým spôsobom dostali aj k nám domov. Moji starí rodičia sa pominuli, spomienky na "sukničky" rokmi vybledli. Možno by upadli do zabudnutia úplne, nebyť priateľky z Moravy,ktorá sa ma jedného dňa pred dvadsiatimi rokmi opýtala, či nechcem vidieť zaujimavú zbierku kvetov, udržiavanú na Buchlovickom zámku. Ku kvetom som mala vždy pozitívny vzťah a tak som bez dlhšieho premýšlania súhlasila. Čakalo ma milé prekvapenie.
Veď sú to tie krásne kvietky "sukničky" ako u starej mamy, povedala som priateľke. Odvtedy uplynulo viac ako dvadsať rokov.

Moje návštevy Buchlovíc sa stali veľmi častými. Nielen vďaka fuchsiám, ale aj preto, že som mala možnosť zoznámiť sa s milými a priateľskými ľuďmi, ktorí sa zaoberali ich pestovaním. Menovite s dnes už zosnulým riaditeľom Buchlovického zámku, Ing. Pavlom Vláškom, ktorý sa mi stal nielen dobrým priateľom, ale aj radcom a učiteľom. Keď mi pri jednej návšteve rozprával o nevydarených pokusoch vytvoriť v minulosti zbierku fuchsií aj na Slovensku, dozrelo vo mne rozhodnutie, že to skúsim. Po zakúpení niekoľko desiatok fuchsií začali moje prvé kroky, spojené s učením sa, niekedy aj metódou pokusov a omylov. Našťastie som mala možnosť kedykoľvek požiadať o radu priateľov z Moravy, ktorí ma zoznámili s významnými pestovateľmi a šľachtiteľmi fuchsií z Rakúska a Nemecka.

Moja malá zbierka odrôd sa vďaka výmenám výpestkov s inými pestovateľmi začala pekne rozrastať a behom niekoľkých rokov sa moja záľuba zmenila z koníčka na poriadneho koňa. Zberateľská činnosť, týkajúca sa kvetov, sa podstatne líši od iných zberateľských činností. Ide predsa o živú zbierku, vyžadujúcu mimoriadnu starostlivosť a sústavnú prácu. Ale stojí to za to. Získala som veľa nových priateľov a užitočné znalosti a skúsenosti, ktoré sa snažím odovzdávať novým, začínajúcim pestovateľom týchto krásnych kvetov. Niekedy, keď takmer padám od únavy si pomyslím na Pavla Vláška ktorý na mňa pozerá niekde zo "záhradníckeho neba" a vraví "Vidiš, Gábinko, vystříhal jsem Tě".